Koniec internetového stávkovania na Slovensku?

Na 20. schôdzi NRSR sa schválili zmeny v zákone o hazardných hrách. Dokonca hneď dvoma novelami. Kým návrhu, ktorý predložilo niekoľko poslancov za KDH(Žitňanská, Procházka, Hrušovský), sa médiá dotkli a SaS dokonca jemne protestovala, vládnemu návrhu podpísaného ministrom Miklošom sa pozornosť nevenovala. Ten je však takisto veľmi dôležitý.

Miklošova novela sa venovala dvom zásadným témam – odvodom z hazardných hier a ich propagácii. Odvod z bežného kurzového stávkovania sa zvýšil zo 5% na 5,5% z hernej istiny (súčet všetkých vkladov) a zadefinovalo sa, čo nie je považované za propagáciu hazardných hier. Všetko ostatné sa automaticky bude považovať za propagáciu hazardných hier. Obzvlášť pikantnou témou sú pokuty súvisiace s týmto ustanovením. Tomu, kto prevádzkuje hazardnú hru bez licencie hrozí pokuta od 16 tisíc do 100 tisíc Eur. Avšak tomu, kto takú hru propaguje, už hrozí podstatne tvrdší postih, a to od 20 tisíc až do 500 tisíc Eur. Trošku nelogické, nie?

Čo teda chceli legislatívci týmto predpisom dosiahnuť? Vraj im šlo o zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu. Dokonca boli k dispozícii aj nejaké teoretické prepočty. No pozrime sa na to, či to tak bude aj fungovať. Pri kurzovom stávkovaní stávková kancelária vypláca hráčom drvivú väčšinu vkladov späť ako výhry. Na 100 000 Eur vkladu, vyplatí medzi 90-95tisíc Eur výhier. Na Slovensku musí najprv stávková kancelária zo 100 000Eur vkladu odviesť 5 000Eur ako daň. Od Miklošovej novely zákona to bude 5 500 Eur. Preto si stávkové kancelárie na Slovensku účtujú 5% manipulačný poplatok. Čoskoro to bude 5,5%. Pri zvýšení odvodu sa zníži množstvo peňazí určených na výhry a tým aj atraktivita ponúkaných stávok.

Lenže spotrebitelia nie sú hlúpi a cestu k lacnejšej službe si vždy nájdu. Podľa výročnej správy bwin.party bolo v roku 2010 vsadených asi 8% objemu svetových stávok cez internet. Internetové stávkovanie má pritom rastúci trend. Internet je globálnym fenoménom, cenzuruje sa snáď už len na Kube, v Severnej Kórei a Číne. Dnes si zákazník ľahko nájde stránku Bwin, Bet 365, Doxxbet alebo Betathome a vsadí si. Tieto spoločnosti sú pritom licencované v Rakúsku, Veľkej Británii či na Malte. V členských štátoch EÚ, do ktorej sme sa integrovali najmä kvôli slobode pohybu. Osôb, tovarov, služieb, či kapitálu. Tieto spoločnosti však neplatia dane na Slovensku. Ak zákazník môže hrať niekde, kde má za rovnaký vklad garantované vyššie výhry, je veľmi pravdepodobné, že túto možnosť využije a cestu k lacnejšej službe si nájde.

Čo však vynovená právna norma spôsobí v praxi? Je dosť pravdepodobné, že zákon namiesto vyšších odvodov do štátneho rozpočtu spôsobí len ďalší odliv hráčov do zahraničných spoločností. Lokálne stávkové kancelárie zaznamenajú pokles tržieb, štát zaknihuje nižšie, než očakávané príjmy. Nebolo by pritom jednoduchšie pozrieť sa na niekoľko podobných modelov platných v Európskej únii a poučiť sa z chýb iných? Nebolo by zmysluplnejšie dane znížiť napríklad na úroveň Rakúska, kde je odvod 2% z vkladu? Neprinieslo by viac peňazí keby tu radšej platili dane zahraničné spoločnosti ako zvyšovať odvod domácim subjektom a hnať hráčov do zahraničia? Je zvláštne, že s návrhom zvyšovania daňového zaťaženia hazardu prišlo práve Ministerstvo financií vedené Ivanom Miklošom. Presne tým Ivanom Miklošom, ktorý pred rokmi presadil zníženie DPH z 23% na 19%. Opatrenie tak kritizované a démonizované. O tom, ako sa týmto opatrením zvýšila efektivita výberu daní a aký mimoriadne pozitívny vplyv malo predmetné opatrenie na stav verejných financií ani nemusíme diskutovať.

Miklošovo MF si však na otázku o vplyve nárastu zdanenia hazardu zjavne odpovedalo dosť svojsky. Usúdilo, že najlepšie bude blokovať zahraničné firmy, aj keď licencované v EU, nakoľko na Slovensku neplatia dane. Ako to však spraviť? Keďže na veľké firmy si zjavne nedovolia siahnuť, zaútočia najprv na malé slovenské firmy, dodávateľov týchto spoločností. Firmy, ktoré na Slovensku platia dane a zamestnávajú ľudí. Na vlastných podnikateľov. Áno, toto dokázala presadiť pravicová vláda, ktorej súčasťou je liberálna strana chvastajúca sa zlepšovaním podnikateľského prostredia. Kto bude robiť reklamu spoločnosti legálne licencovanej v EU dostane pokutu od 20 tisíc do 500 tisíc Eur. Čiže za každý zápas Realu Madrid, ktorý má na dresoch bwin, by mala STV dostať pokutu. Za každú fotografiu v novinách. Veď bwin to na tých dresoch má len ako reklamu, zo žiadneho iného dôvodu. Nehovoriac o tom akú ranu uštedrili slovenskému športu. Reklamy bet-at-home boli na štadióne Košíc, Doxxbetu na štadióne Žiliny. A mohlo ich byť pokojne viac. Slovenský šport zasa začal pomaly priťahovať sponzorov. Stávkové kancelárie môžeme z tohto okruhu po prijatí nového zákona pokojne vynechať.

To však ešte stále nie je koniec. V medzirezortnom pripomienkovom konaní napísala skupina Niké, Fortuna a Tipos, že zahraničných prevádzkovateľov hazardných hier treba blokovať oveľa dôraznejšie. MF SR odpísalo, že na jeseň chystajú blokovanie zahraničných spoločností.

Takže ak pracujete, zarobíte peniaze, zdaníte ich, zaplatíte platy našich politikov, odvediete odvody, poplatky, potom tieto peniaze nemôžete použiť kde chcete. Len tam, kde chce štát. Čo bude ďalšie? Zakážu nám kupovať si knihy na amazon.com lebo ten platí dane v Nemecku a Británii a nie tu?

Poďme sa však pozrieť na technické aspekty blokovania zahraničných spoločností.

Ako tieto firmy zablokovať?

Stručná odpoveď je len jedna. Nijako. Nedá sa to. Existujú dva spôsoby ako nato. Jeden použilo Francúzsko, druhý Taliansko. Francúzsko začalo stávkové kancelárie blokovať finančne. Obmedzili finančné transakcie do zahraničných stávkových kancelárií. Toto riešenie však bolo len dočasné, nakoľko sa jedná o porušenie článku 63 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie týkajúceho sa voľného pohybu kapitálu. Európska Únia našťastie garantuje, že svoje peniaze môžete dať komu chcete. Taliansko sa to pokúsilo urobiť inak. Blokovaním zahraničných stávkových spoločností prostredníctvom domácich poskytovateľov internetových služieb. Jednoducho povedané, cenzúrou internetu. Podobne ako Kuba alebo Severná Kórea. Tento pokus rovnako nebol úspešný. Podľa odhadov talianskeho ministerstva financií je z celkového počtu uzavretých stávok naďalej zhruba 50% v nelicencovaných spoločnostiach. A to Taliansko naviac ešte uznáva Maltské licencie. Čiže aj toto riešenie je neefektívne, kontroverzné a z pohľadu spotrebiteľov obmedzujúce.

O čosi podobné sa pred pár dňami pokúsili aj v Čechách. Našťastie rovnako pravicový minister financií Kalousek pochopil, že blokovanie internetu je absolútna hlúposť a podobná právna úprava neprešla. Dnes už naviac zákony menia ako v Taliansku, tak aj vo Francúzsku, lebo pochopili, že nimi zvolený prístup je jednoducho nefunkčný. Slovensko však tieto poznatky ignoruje a ide to skúšať na vlastných občanoch.

Ministerstvo financií SR prijíma zákon preto, aby zvýšilo príjmy do štátneho rozpočtu. Robí to tak, že najprv odoženie hráčov do zahraničia, zaútočí na domácich podnikateľov a potom neefektívne skúsi vlastných občanov blokovať tak, aby nemohli stávkovať tam, kde chcú - v Bwin, Doxxbet či Bet365. Pritom riešení je hneď niekoľko. Napriek proklamovanej snahe o maximalizáciu daňových výnosov z hazardu, nová právna úprava naďalej konzervuje jestvujúci stav. Tým je monopol štátnej spoločnosti TIPOS nielen na lotérie, ale aj na prevádzku internetového kasína a internetového pokeru. Pritom zrušenie tohto monopolu (online kasíno a online poker) by znamenalo príchod nových spoločností na trh, nárast samotného trhu a s ním súvisiaci nárast príjmov do štátnej pokladnice. Nehovoriac o možnosti výberu pre zákazníkov – hráčov, ktorí by z konkurenčného prostredia profitovali. Tvorba konkurenčného prostredia je konieckoncov jedným z pilierov fungovania EÚ.

Zahraničné spoločnosti prejavili záujem o licenciu aj na Slovensku. Samozrejme za podmienok, ktoré umožnia ich bezproblémové fungovanie. Súčasná legislatíva však príchod nových hráčov na trh nepodporuje. Naopak, naďalej konzervuje momentálny stav. Asi najväčšou prekážkou je vysoké zdanenie hazardu. Len pre porovnanie. Ak spoločnosť podniká v Rakúsku a na vkladoch vyberie 100 000 Eur a vyplatí na výhrach 92 000 Eur, zaplatí daň vo výške 2% z vkladov, teda 2 000 Eur. Vo Veľkej Británii je sadzba vo výške 15% z GGR (Gross Gaming Revenue, teda rozdiel medzi objemom prijatých vkladov a vyplatených výhier), čiže 100 000 - 92 000 = 8 000. Z toho 15% je 1 200 Eur. Na Slovensku pri rovnakom objeme prijatých stávok licencovaný subjekt odvedie štátu po novom 5 500 Eur. Len stručne, viac ako 2,5 násobok toho, čo odvedie v Rakúsku a viac ako trojnásobok toho, čo by odviedol vo Veľkej Británii. Ďalšou prekážkou je nepochopenie problematiky infraštruktúry zo strany štátu. Naša legislatíva vyžaduje sídlo spoločnosti na území Slovenska. Rovnako, ako fyzickú prítomnosť serverov na území Slovenska. Realita v tejto oblasti je však už dávno niekde inde. Krajiny nepožadujú fyzické sídlo firiem na svojom území, uznávajú sídla firiem aj za svojimi hranicami, na oplátku musia firmy prejsť prísnym certifikačným procesom, ktorý zaručí kompatibilitu subjektu s platnými právnymi normami. Podobné je to s infraštruktúrou. Trendom posledných rokov je ponechanie infraštruktúry tam, kde ju subjekty už prevádzkujú, za účelom šetrenia nákladov. Aj na vzdialených serveroch je totiž možné zabezpečiť nepretržitý a efektívny dohľad štátu nad hazardom. Miklošovo pravicové ministerstvo nato akosi pozabudlo. A razí si svoju vlastnú cestu. Proti prúdu. Odskúšaným spôsobom, o ktorom vieme, že nefunguje.